Môj bežný deň v Kolumbii

Tento článok píšem preto, aby bolo jasné, že výmena nie je o iba o samých zábavných stretnutiach a výletoch. Je potrebné aj riadne chodenie do školy, čo nie je vždy zábavná činnosť. Na druhej strane sa však len a len vďaka škole naučím po španielsky. Teda dúfam. Ale vráťme sa k môjmu bežnému dňu.

Každé ráno vstávam o 6:05 miestneho času. Niekedy sa mi vstáva ľahko, inokedy menej. Komu by sa ale chcelo vstávať do školy hoci aj doma? Hneď ako sa donútim vstať z postele, idem sa osprchovať. Toto je časť dňa, ktorú mám asi najradšej, keďže mám vlastnú kúpeľňu a nikoho neobmedzujem. Školský autobus pre mňa prichádza až o 7:20, teda mám zvyčajne dosť času na všetko, čo potrebujem ráno stihnúť. Po sprche sa idem pozdraviť našej slúžke. Vždy sa má opýta, čo chcem na raňajky a ja sa medzitým idem prezliecť do izby. Dám si veci do tašky a idem sa naraňajkovať. Spočiatku som jedával iba cereálie. Moja host mama však trvala na tom, že musím mať pestrejšiu stravu, preto od vtedy jedávam rozmanitejšie. Od sendviča, cez praženicu až po ovocný šalát. Keďže moji host rodičia nemusia vždy vstávať tak skoro ako ja, raňajkujem obvykle sám. Keďže neraňajkujem dlho a do príchodu školského autobusu mám dosť času, väčšinou si po raňajkách ešte sadnem a počúvam hudbu alebo sa hrám na mobile. Občas sa mi stane, že sa mi prihovorí naša slúžka. Je naozaj veľmi milá, problém však je, že jej takmer nič nerozumiem. Rozhovor v španielčine o siedmej ráno nie je pre mňa to pravé orechové a nie vždy dopadne dobre. Ja totiž na všetky jej otázky odpovedám áno. 😄 Ako už som spomínal o 7:20 pre mňa prichádza školský autobus. Jeho šofér vždy dvakrát zatrúbi a tak viem, že mám vyjsť von. Niekedy však príde o pár minút skôr a to som potom v poriadnom zhone.

Cesta do školy prebieha úplne pohodovo. Keďže viem, že po ceste vyzdvihujeme ešte sedem detí, čo trvá cca tridsať minút, dám si do uší slúchadlá a spím.

V škole som mal spočiatku trošku problémy, keďže som nemal kamarátov. V mojej triede anglicky hovorili iba dvaja spolužiaci a ani oni nejavili bohvieaký záujem sa so mnou rozprávať. Po asi troch týždňoch v škole som sa rozhodol, že zájdem za pani riaditeľkou a poprosím ju, či by som nemohol prejsť do inej triedy. Teraz už som v triede č. 11 a musím povedať, že je to tu oveľa lepšie. Našiel som si tu veľa kamarátov a už máme aj veľa spoločných plánov na takmer celý tento školský rok. Len je trochu problém v tom, že keď skončí školský rok, budem sa musieť po prázdninách vrátiť späť do mojej starej triedy. Ale to už budem vedieť po španielsky, čo znamená, že to pre mňa bude snáď trochu jednoduchšie. Čo sa týka vyučovania, výmenní študenti sa musia riadiť rozvrhom hodín ako normálni študenti. Našťastie máme ale výnimku a nemusíme chodiť na všetky hodiny. Nie že by sme mali voľné hodiny, je to skôr o tom, že máme trošku pozmenený rozvrh.

Môj rozvrh

Každý deň okrem piatku, začíname niečím ako triednickou hodinou. Tá je dvadsať minútová. Medzi vyučovacími hodinami máme iba dve prestávky. Sú síce dlhšie ako na Slovensku, radšej by som ale mal viac kratších prestávok. V škole máme aj bufet, ktorý je ale otvorený len počas prestávok. Po „triednickej hodine“ máme po celý deň normálne vyučovanie. Niekto si možno myslí, že odísť na rok študovať do zahraničia je oddych, ale poviem vám, že to vôbec nie je pravda. Vždy keď prídem “domov” zo školy som taký unavený, že si idem ľahnúť a chvíľku si pospím. Na prvý pohľad to tak nevyzerá, ale počúvať celý deň španielčinu a snažiť sa jej porozumieť je celkom slušný zaberák.

Školské obedy. Môžem po mesiaci pobytu v Kolumbii povedať, že sú tu oveľa lepšie ako na Slovensku. Každý deň je na obed niečo iné a chutné a v piatky máme špeciálne jedlo. Buď nejaké tradičné kolumbijské alebo hamburger, hot dog či vyprážané kuracie krídelka. Skrátka mňam.

Jeden z mojich školských obedov

O 15:00 nás odváža školský autobus domov. Domov sa ale dostanem až okolo 15:40, keďže po ceste musíme ešte zachádzať, aby sme vyložili ostatné deti. Po príchode domov, ako som už písal vyššie, si najskôr chvíľku oddýchnem. Niekedy spím a niekedy pozerám seriály. Keď si oddýchnem, vyberiem sa s kamarátmi najčastejšie do obchodného centra La Estación. Tam mám síce dovolené chodiť pešo, ale aj tak si radšej vždy zavolám taxi, keďže sa stále necítim veľmi bezpečne, keď idem po ulici. V obchodnom centre je to väčšinou vždy rovnaké: obchody, reštaurácie, kino… Dokonca som bol už aj na španielsky film. Presnejšie na americký film Megalodon so španielskym dabingom. A čo ma celkom prekvapilo, že som filmu rozumel. Čo ma tiež prekvapilo bolo, že na rozdiel od Slovenska majú v kine aj tzv. VIP miesta. Nielen, že je tam viac miesta a sedadlá sú pohodlnejšie, ale navyše sa sedadlá dajú sklopiť aj do ležiacej polohy a je si možné nechať tam doniesť objednané jedlo. Cena takéhoto miesta je pritom v prepočte len asi 7,- Eur, čo je len o málo viac ako cena normálneho lístka na Slovensku. Pre porovnanie, obyčajný lístok ma tu vyšiel na 1,50 Eur. 😃

Tu sme všetci výmenni študenti z Ibagué

Po nákupoch a prípadných posedeniach na káve sa vyberiem domov. Väčšinou pre mňa prídu moji host rodičia, alebo ma zoberie niektorí z kamarátov. Po celom dni sa musím osprchovať, lebo je tu vždy poriadne horúco a dusno, a následne zaľahnem do postele okolo 21:30. A tu sa môj bežný deň končí.

Najlepšia pizza a mám to iba minútu od bytu 🍕

Naše obľúbené waffle ❤️🤤

Najlepší hamburger na svete
Churros
Toto je tanečné vystúpenie v obchodnom centre

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s