Výlet do Karibku – tretí, štvrtý a piaty deň

Tretí deň nášho výletu sme sa ráno zobudili ešte na pláži v Guajire. Po raňajkách sme sa pobalili, nasadli do mikrobusov a vydali sa smerom na Parke Tayrona. Cesta bola veľmi dlhá, mali sme však našťastie veľa zastávok. Najskôr sme sa zastavili pri nejakých obchodíkoch. Všetko tam bolo veľmi predražené, ale po dlhej jazde v aute sme boli ochotní dať čokoľvek za vychladenú Colu zero. Nakúpili sme si Doritos a Oreo na cestu a po chvíľke odpočívania sme vyštartovali. Po asi dvoch hodinách sme zastavili v nejakej dedinke, kde sme dostali obed. Asi ešte viac ako obed nás potešilo, že po takmer troch dňoch sme konečne chytili mobilnú sieť a dokonca aj wifi. Obed bol veľmi chutný a po ňom sme si dali asi hodinovú prestávku. Po chvíli jazdy v aute sme presadli do veľkých autobusov a vyrazili smerom na Parke Tayrona. 

Okolo šiestej večer sme sa konečne dostali do našej destinácie. Najskôr nás ale priviezli autami na okraj pravej, nefalšovanej džungle. Dostali sme pokyn zapnúť si baterky, keďže už bolo prítmie a zároveň sme dostali „potešujúcu“ informáciu, že cez tú divočinu pôjdeme asi pol hodinku. No, po pravde povedané, nebolo mi všetko jedno. Vytvorili sme dvojice, ja som bol so Sarou z Nemecka. Presun do miesta ubytovania nakoniec netrval sľúbenú polhodinku. Netrvala dokonca ani hodinku, ale takmer hodinu a pol! To teda bolo dobrodružstvo, presúvať sa v noci za svitu bateriek cez džungľu!Prvýkrát v živote som videl také množstvo hadov, pavúkov o veľkosti malého taniera a stovky ďalších malých príšer. Priznám sa, že som sa trochu aj bál. Navyše, ako v správnej tropickej džungli, aj tu bolo poriadne dusno a teplo, vďaka čomu sa po príchode do hotela zo všetkých lial pot. 

Hotel tvorili v podstate stany a spacie vaky, tzv. hammocky. Našťastie všetky hammocky mali sieťku proti komárom a spalo sa v nich veľmi pohodlne. Po prežitom dobrodružstve veľmi dobre padla veľmi chutná večera s množstvom chladenej vody a čerstvých džúsov.

Spal som výborne a ráno som sa zobudil dokonca sám, bez budíka, asi desať minút pred oficiálnym budíčkom. Po raňajkách sme si išli len tak „polebediť na pláž. Celý deň sme reálne okrem toho nič iné nerobili. Fotili sme sa a kúpali sa. Po návrate na hotel začal boj o sprchy. Nás bolo totiž okolo osemdesiat a spŕch iba osem. A každý chcel byť prvý. Sám neviem, ako sa mi to podarilo (vrodená šikovnosť? ), ale úplne prvý som bol ja. Po sprche som išiel ku kamarátom, ktorí bývali v stane.Presvedčili ma, aby som ďalšiu noc prespal vo vedľajšom stane, aby sme mohli byť dlhšie hore a rozprávať sa. Po tom, čo som si vybavil súhlas, som si presťahoval veci do stanu. Nasledovala večera, na ktorej sme sa dozvedeli, že dnes večer si zahráme spoločné hry. Dosť sme to všetci ohundrali, ale napokon sme sa museli aj tak zísť na voľnej ploche pri reštaurácii. Rozdelili nás do tímov, v ktorých sme robili spoločné aktivity. Bolo to trochu nudné, ale zvládli sme to.

Na druhý deň sme sa opäť vybrali na pláž, kde cesta nám trvala asi hodinku. Pláž samotná bola nádherná. Priamo na pláži bola aj reštaurácia, v ktorej sme mali obed. Bolo zaujímavé, že keď sme sa chceli dostať na tú pláž, museli sme prejsť cez pomaly tečúcu, takmer stojatú rieku. Voda v nej nám bola asi po stehná. Čvachtali sme sa v mori a keď sme si chceli ísť kúpiť nanuk, museli sme opäť prejsť cez tú vodu. Čo by nebol problém, keby sme nepočuli pár ľudí hovoriť, že tam videli veľkého krokodíla. Ani slovo som im neveril. Veď Rotary by nám určite nedovolilo ísť niekam, kde nie je bezpečne. Pre istotu som si však prezrel okolie a na svoje prekvapenie som našiel tabuľu s nápisom: “Pozor, v tejto oblasti sú aligátory!” A vtedy som na ostrovčeku v strede vody zbadal rozvaleného asi štvormetrového aligátora. No pánečku! Odvážneho a hladného Mareka to neodradilo od toho aby si išiel kúpiť nanuk. Našťastie aligátor bol asi nažratý alebo lenivý a tak sa nič nestalo. 

Večer po návrate z pláže bol pre niektorých z inboundov špeciálny. Oslavovalo sa totiž vďakyvzdanie. Keďže mám kamarátky aj z Ameriky, posadali sme si s nimi za jeden stôl aj s chalanom zo Švajčiarska, Taiwanu a prisadla si aj Maria z Kanady. Bolo to vcelku zábavné. Najprv sme sa pomodlili a následne sme sa najedli. Po večeri som sa pobalil, pretože nasledujúci deň sme mali vyraziť do Cartageny.  

Prechádzka džungľou

Hammocky cez prvú noc

Vďakyvzdanie

Náš “hotel”

img_1182

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s