Oslava 18-tky

Vo štvrtok, 4. apríla, som oslavoval 18 narodeniny. Vedel som, že na 18-tku by sa patrilo urobiť nejakú oslavu, ale nejako sa mi tu, ďaleko od domova, nechcelo oslavovať. A asi práve vďaka tejto nechuti som nakoniec mal oslavy až tri.

Uvedomoval som si už nejakú dobu, že dospelosť sa ku mne pomaly blíži a o chvíľu ma dostihne. Zo všetkými svojimi výhodami, ale i povinnosťami. Prvé gratulácie zo Slovenska som dostával už tretieho apríla, kvôli časovému posunu. Takže najskôr som bol dospelý doma na Slovensku a tu, v Kolumbii, ma dospelosť ešte len čakala. Večer prišlo prvé prekvapenie. Prišla host mama a s ňou aj jej sesternica. Čo nebolo nič neobvyklé, pretože v poslednej dobe som maminu sesternicu doučoval angličtinu. Neprišli však s prázdnymi rukami – doniesli Dominos pizzu a tortu. Tak sme v podstate pred oslavovali moje narodky v kruhu host rodiny. Oslavu s kamarátmi som mal naplánovanú na piatok s tým, že mala prísť aj Kanaďanka Maria, ktorá býva v Neive.

Ani som si nestihol uvedomiť, ako to rýchlo zbehlo a už bol štvrtý apríl. Deň, v ktorý som sa pred osemnástimi rokmi narodil! Keď som sa ráno zobudil, mal som v mobile asi sto správ. Hneď som začal každému ďakovať a odpisovať. Takto to bolo po celý deň. Pri raňajkách mi zablahoželala naša slúžka a potom aj moji host rodičia. Povedali mi, že si nemám robiť na dnes plány, pretože okolo piatej pôjdeme do reštaurácie. Do školy som sa vybral aj s Coca Colou a čokoládovou tortou. Po prvých dvoch hodinách sme išli aj so spolužiakmi do altánku, kde sme nakrájali tortu. Dozvedel som sa, že v Kolumbii je zvyk, kedy vám časť torty rozpučia na tvári. Nechcel som tomu veriť, ale bolo to tak. Rozmazali mi kus torty po tvári a ja som sa tváril, že je to sranda. Veď aj to spôsob, akým sa možno viac skamarátiť so spolužiakmi. Z vyučovania som veľa nemal, pretože som kvôli množstvu telefonátov často odchádzal z hodín. Počas obednej prestávky som si zavolal aj s rodičmi a babkami a zopár kamarátmi. Keď som prišiel domov napísal mi host otec, že o 17:15 ich mám čakať, lebo pôjdeme do reštaurácie. Úplne som zabudol, že sme v Kolumbii a o 17:10 som vyšiel pred dom. Veď máme rezervovaný stôl, tak budú určite presní. V živote by mi nenapadlo, že na nich budem nakoniec čakať hodinu. Haha.

Do reštaurácie sme sa tak dostali až okolo siedmej večer. Reštaurácia bola veľmi pekná a jedlo veľmi chutné. Dal som si kamarónové cestoviny so syrovo-krémovou omáčkou. Mali sme aj tortu, zaspievali mi všetko najlepšie a po chvíli sme išli domov. Po celom dni som bol taký unavený, že mi povedali, že na druhý deň nemusím ísť do školy.

Na druhý deň som išiel do obchodu, nakúpiť veci potrebné na moju párty. Teda najmä dekorácie a jedlo. Párty sa mala začať o siedmej kolumbijského času. Čo tu reálne znamená okolo ôsmej, deviatej. A tak to aj bolo, väčšina ľudí prišla okolo ôsmej, resp. pol deviatej. Kanaďanka Maria sa naturalizovala tak dokonale, že prišla dokonca až o deviatej. Na oslavu som pozval len výmenných študentov, pretože práve s nimi ma spája silné kamarátske puto. No aj napriek tomu, že som bol so super ľuďmi, prišlo mi trochu smutno. Smutno za tým, že som svoju osemnástku neoslávil doma s rodičmi, rodinou a mojimi slovenskými kamarátmi. Je to však určite pre mňa úplne iná a nová skúsenosť, za ktorú som veľmi vďačný.

Pri oslave som si naplno uvedomil, že moja výmena sa pomaly, ale isto blíži ku koncu. O tom ale určite napíšem samostatný článok.

oslava s rodinou

neformspĺňa oslava v škole

vraj kolumbíjska tradícia

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s